Hlásenie trvalého a prechodného pobytu v Slovenskej republike upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
Občan hlási v rozsahu ustanovenom zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu (trvalého a prechodného) ohlasovniam pobytu, ktorými sú obce a mestá, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice sú to mestské časti a vo vojenskom obvode príslušné úrady.
Podľa zákona trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.
Mnohí občania sa mylne domnievajú, že už samotné prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej nehnuteľnosti ich bez ďalšieho oprávňuje túto nehnuteľnosť užívať. Zákon však výslovne stanovuje, že „prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani jej vlastníkovi a má evidenčný charakter“.
Aj napriek tomu však prihlásenie sa na trvalý pobyt alebo prechodný pobyt má v praxi vplyv na uplatňovanie a výkon niektorých práv, keďže podľa právneho poriadku Slovenskej republiky je podmienkou vzniku nároku na niektoré štátne sociálne dávky (napr. prídavok na dieťa), môže mať súvislosť napr. aj s doručovaním písomností. Toto zohľadňoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že samotné prihlásenie sa na trvalý pobyt síce neovplyvní faktický pobyt občana, no vzhľadom na jeho praktické súvislosti ovplyvňuje slobodu pohybu a pobytu, ktorá je zaručená ustanovením článku 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Občan je pri hlásení trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať prihlasovací lístok na trvalý pobyt a predložiť všetky zákonom stanovené doklady. Podľa ustanovenia § 3 ods. 8 zákona občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť:
a) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze; ak ide o dieťa do 15 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa,
b) platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ak nemá občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze,
c) doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2 vydaný podľa osobitného právneho predpisu,
d) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa § 4 ods. 6 písm. b) a nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme; toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak
1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,
2. ide o prihlásenie nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi na neurčitú dobu,
3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu podľa bodov 1 a 2, alebo ak
4. vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti a nájomca, ak je budova alebo jej časť v nájme, potvrdia svojím podpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalý pobyt pred zamestnancom ohlasovne.
V tejto súvislosti príčinou vzniku nedorozumení medzi ohlasovňou a občanom, ktorý sa chce prihlásiť na trvalý pobyt, býva nepredloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, alebo nepredloženie písomného potvrdenia o súhlase vlastníka resp. spoluvlastníkov s prihlásením sa občana na trvalý pobyt (ak si občan chce prihlásiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom).
Zákon ohlasovňu oprávňuje preskúmať, či občan žiadajúci o prihlásenie na trvalý pobyt spĺňa všetky podmienky, no nie posudzovať jeho účelnosť, prípadne ďalšie faktické otázky. Nesprávnou bola preto napr. argumentácia obce, ktorá občana informovala, že ho nie je možné prihlásiť na trvalý pobyt z dôvodu, že na uvedenej adrese je už prihlásených 26 ľudí. Ani postup obce, ktorá podmienila prihlásenie občana na trvalý pobyt uplynutím „skúšobnej doby“ nebol správny.
V mnohých prípadoch problematická býva aj otázka zrušenia trvalého pobytu. K zrušeniu trvalého pobytu v určitých zákonom špecifikovaných prípadoch môže dôjsť nielen na návrh osoby, ktorá je na trvalý pobyt prihlásená (teda dobrovoľne), ale aj na návrh vlastníka nehnuteľnosti.
Podľa zákona totiž ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší aj na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi, spoluvlastníkovi, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.
Častou príčinou takéhoto zrušenia trvalého pobytu sú spory medzi rodinnými príslušníkmi žijúcimi v spoločnej domácnosti bez toho, aby všetci mali k nehnuteľnosti užívacie právo. V iných prípadoch takéto „nedobrovoľné“ zrušenie trvalého pobytu súvisí so stratou vlastníckeho práva, teda pôvodný vlastník predá nehnuteľnosť, alebo vlastnícke právo k nehnuteľnosti stratí v exekučnom konaní a nový vlastník požiada ohlasovňu o zrušenie trvalého pobytu pôvodného vlastníka. Takéto zrušenie trvalého pobytu je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana. V takomto prípade je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.
JUDr. Andrea BACHOVÁ,
Kancelária verejnej
ochrankyne práv