Vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia,
dnes sme sa zišli na mimoriadnom sneme ZMOS, lebo na návrh ministerstva financií vláda SR schválila zmeny spôsobu financovania samospráv, žiaľ bez dohody a súhlasu našej reprezentatívnej organizácie ZMOS.
Je smutné, že boli odmietnuté naše návrhy, analýzy, vecné argumenty, ale i ponuka na určitú mieru spoluúčasti na konsolidácii verejných financií, takej, pri ktorej by neboli ohrozené základné funkcie samospráv. Škoda, že pod rúškom riešenia neodkladných finančných problémov sa nenašiel čas na vypracovanie vecnej dopadovej analýzy zmien financovania tak, ako sa to urobilo pri spúšťaní fiškálnej decentralizácie, keď sme viac ako rok intenzívne rokovali, oceňovali kompetencie a po nábehu nám bol garantovaný i minimálny objem finančných prostriedkov.
Orgány nášho ZMOS, ale i obce a mestá zásadne odmietajú takúto jednostrannú zmenu financovania, lebo jej cieľom nie je systémové riešenie financovania obcí po obrovskom náraste ich kompetencií, ani proklamované zvýšenie spravodlivosti rozdeľovania daní a posilnenie stability financovania, ale len presun finančných prostriedkov z miest a obcí na krytie zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu. Naviac nás štát, bez poznania reálnych sociálnych možností jednotlivých obcí a miest núti, aby sme výpadky daní kompenzovali i zvyšovaním príjmu z miestnych daní a poplatkov.
Stojí za to zopakovať základné ciele decentralizácie podľa koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Uvediem len tri:
Decentralizáciou sa rozumie, že zodpovednosť za zabezpečovanie jasne vymedzených úloh štát odovzdáva územnej samospráve, ktorá koná nezávisle od štátnej správy.
Decentralizácia prinesie osoh len ak sa uskutočnia jej všetky tri dimenzie súčasne, a to: decentralizácia kompetencií, decentralizácia politickej moci a decentralizácia financií.
Súčasťou zmien musí byť posilnenie finančnej autonómie územnej samosprávy, ktorá musí mať dostatočnú voľnosť pri stanovovaní výšky daní a poplatkov, stanovovaní ceny na mieste za regionálne služby, a pri zavádzaní účinných nástrojov na ovplyvňovanie hospodárskeho rozvoja ich územia.
Už pred, ale hlavne po vypuknutí finančnej a hospodárskej krízy, sa začali prejavovať náznaky obmedzovania uvedených princípov úspešného uplatnenia decentralizácie verejnej správy. Išlo predovšetkým o presun kompetencií a úloh, bez zodpovedajúceho objemu financií, prijímanie zákonov, ktoré účelovo začali obmedzovať právomoc obcí samostatne rozhodovať o výkone svojich kompetencií v súlade s princípmi subsidiarity a nútili ich netransparentne a neefektívne vynakladať verejné zdroje, napr. v oblasti školstva, v mimoškolskej činnosti. Vážnym problémom sa stalo, že štát nezvládol administratívu spojenú s využívaním eurofondov a obce začali úverovať štát, čo sa prejavilo zhoršením podmienok ich rozpočtového hospodárenia a zvyšovaním schodku ich hospodárenia. (Potlesk.) Na rokovaniach finančnej sekcie sme dlhodobo upozorňovali, že sa mali stabilizovať podmienky financovania miest a obcí. Aj v dôsledku ukončenia platnosti prechodného ustanovenia v zákone o dani z príjmov o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka k 1. 1. 2011. Ak sa i v tomto roku vyskytli ďalšie tlaky na výdavkovú časť rozpočtov obcí a nevytvorili sa finančné podmienky na plnenie všetkých pôsobností obcí pri financovaní z daní fyzických osôb, upozorňujeme a upozorňovali sme, že je potrebné prijať legislatívne zmeny na posilnenie ďalších príjmov obcí od 1. 1. 2012, pričom odporúčame zachovať smerovanie daní fyzických osôb pre územnú samosprávu.
Preto sme navrhli posilnenie finančnej autonómie obcí riešiť nasledovnými spôsobmi:
- Prehodnotením odpočítateľných položiek a výnimiek z daní z príjmov fyzických osôb.
- Dorozdeľovaním 6,2 % výnosu daní fyzických osôb pre územnú samosprávu. Očakávam, že aj v budúcom roku (v r. 2012 – pozn. red.), ak ostaneme pri súčasnom percente z dane FO, tie financie nám nebudú postačovať ani pri miere konsolidácie, preto sa musí tých 6,2 % dorozdeliť v prospech územnej samosprávy, aby sme zabezpečili aspoň základný výkon svojich samosprávnych funkcií.
- Prechodom na trhové zdaňovanie nehnuteľnosti.
Stále sme upozorňovali a upozorňujeme, aby sa nenarušila finančno-ekonomická stabilita samospráv presúvaním úloh, kompetencií bez reálneho finančného krytia.
Vážené kolegyne, kolegovia,
doteraz nastavené parametre fiškálnej decentralizácie, upozorňujem, že bez zásahov štátu, garantovali obciam príjmy z výnosu daní fyzických osôb, ktorým umožňovali fungovanie a základný rozvoj, určite nie prvotriedny, ale s aktívnym prístupom mestských a obecných úradov a veľkou iniciatívou pracovníkov samospráv sa podarilo skvalitniť podmienky na život v jednotlivých obciach a mestách na Slovensku. Už akosi zabúdame, že tlak na obecné financie vyvolával a niekde ešte vyvoláva problémy, že samospráva stále zápasí s modernizačným dlhom, ktorý prevzala pri reforme verejnej správy s kompetenciami od štátu najmä v oblasti školstva a sociálnych služieb.
Stále si musíme uvedomovať, že relatívne pozitívny vývoj výnosov daní v niektorých rokoch zneužíva štát, ktorý neodolal pokušeniu a jednotlivé vlády postupne začali, bez opory v zákone, presúvať niektoré úlohy a kompetencie na obce, ktoré často nazývame skryté alebo plazivé kompetencie, a ešte horšie je, že veľa prenesených kompetencií štát preklasifikoval na originálne pôsobnosti obcí. Najmarkantnejším prípadom sú sociálne služby. (Potlesk.)
Stále upozorňujeme, že na stabilizáciu financovania obcí je nevyhnutné rešpektovať zo strany orgánov štátu a NR SR princíp, že nemôžu byť prijímané žiadne legislatívne zmeny s dopadom na obce bez ich adresného finančného krytia. Skutočnosť je však taká, že štát a jednotlivé vlády tento princíp neustále porušujú, napr. bol prijatý zákon o daní z predaja a prenájmu majetku obcí. Táto zmena neznamená len presun zdrojov z rozpočtov obcí do štátneho rozpočtu. Neúmerne narastá aj administratíva pri správe týchto daní nielen obciam, ale i štátu, dopad na obce od 1. 1. 2012 kvantifikovalo MF SR v objeme 20 mil. eur, bez platenia preddavkov na daň z príjmov. Ďalej sa zvýšilo percento DPH, čo zabrzdilo čerpanie eurofondov. Ďalej sa na sklonku minulého roku 15. 12. 2010 dodatočne schválili také kritéria určovania výnosu dane obciam na záujmovú činnosť žiakov, ktoré umožnili dostávať peniaze podľa prepočítaných žiakov, čo umožnilo niektorým obciam alebo záujmovým skupinám vytvoriť zo systému zárobkovú činnosť. Tento stav je výsledkom chýbajúcej koncepcie financovania voľnočasových aktivít, ale hlavne telovýchovy a športu v SR. Obce nemôžu ďalej nahrádzať povinnosti štátu a slovenských športových zväzov, občianskych združení a financovať ich vlastnú činnosť na úkor samosprávnych funkcií.
Je zarážajúce, že vznikajú i ďalšie legislatívne návrhy, ktoré budú mať za následok destabilizáciu hospodárenia obcí, ako je napr. návrh novelizácie stavebného zákona o odstraňovaní čiernych stavieb samosprávami. Sú to mnohé ďalšie a ďalšie úlohy, od r. 2005 ich obciam a mestám pribudlo takmer 48 %.
Súčasným spôsobom uplatňovaná legislatíva v praxi sa vážne porušujú i zásady Európskej charty miestnej samosprávy, podľa ktorých sa nemôžu na obce presúvať úlohy bez finančného krytia. V skutočnosti však samosprávy musia dofinancovávať prenesené kompetencie štátu, ako napr. v stavebnej a protipovodňovej agende, v oblasti tvorby životného prostredia, v agende údržby miestnych komunikácií, sociálnych služieb. Nadmieru nás zaťažujú i ďalšie úlohy ako bolo sčítanie obyvateľov, potravinová pomoc a ďalšie.
Tieto zásahy štátu narúšajú ekonomickú rovnováhu obcí s možnosťou reálne zvládnuť výkon samosprávnych funkcií a verejných služieb. Ešte závažnejšie závery zazneli v r. 2010 na spoločnom rokovaní dvoch sekcií Rady ZMOS - finančnej a školstva, kde sme upozorňovali, že:
- ak sa proces presunu kompetencií zo štátu bez financií nezastaví, možno očakávať destabilizáciu hospodárenia obcí,
- ministerstvá v záujme plniť vládny program hľadajú rezervy a presúvajú povinnosti na obce bez finančného krytia, obce sú na hranici svojich ekonomických možností,
- prijaté opatrenia vlády SR otvorene smerujú k centralizácii ekonomickej moci. Mestám a obciam sa stanovujú limity, rôzne normatívy, hranice finančných plnení, tento proces mení zásadne charakter samosprávneho prostredia,
- politické strany si uvedomujú, že strácajú vplyv v samospráve v dôsledku zvolenia vysokého percenta nezávislých starostov a rastie u nich obava z presadenia sa občianskej spoločnosti a z toho, že dôjde k presunu rozhodovania z politických centrál na miestnu a regionálnu úroveň. (Potlesk.)
- médiá spustili obrovský politický útok na samosprávu, súčasná situácia sa namiesto odbornej analýzy a vecného zhodnotenia rozsahu kompetencií a úloh, ktoré plnia starostovia a pracovníci samospráv, zneužíva na diskrimináciu územnej samosprávy.
Čas ukázal a ukazuje, že závery a odporúčania finančnej sekcie sú stále aktuálne, súčasná situácia vo financovaní obcí je naďalej zložitá a obce stále hospodária v krízovom režime.
Vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia,
v poslednom období viacerí politici poukazujú na to, že musia šetriť i samosprávy, že sú ešte isté rezervy vo výdavkoch obcí. Mám pocit, akoby nežili v obciach a mestách a reálne nepoznali možností a podmienky, ale i úlohy, ktoré vyplývajú obciam pri plnení samosprávnych funkcií.
Nestačí sa len poprechádzať po našich obciach a mestách, chodiť na mítingy, ale treba vnímať celú šírku problémov a úloh, s ktorými samospráva dnes zápasí. Obce šetria od začiatku krízy. Veľa obcí je v nútenej správe, v noci nesvieti verejné osvetlenie, úrady fungujú pre občanov v obmedzenej prevádzke, šetrí sa na prevádzkach škôl, školských zariadení ako sú materské škôlky, ZUŠ, školské kluby, Niektoré úlohy sa darí malým obciam plniť iba formálne. Sú obrovské problémy zo strany štátu pri implementačnom procese a obce majú problém zvládnuť spolufinancovanie rozvojových aktivít.
Súčasnou ekonomickou situáciou sa zastavuje i rozvojový potenciál obcí a miest a regionálny rozvoj, ktorý bude mať priamy dopad na zamestnanosť, vybavenie službami, ale i kvalitu života. Musíme si uvedomiť, že už nie je na čom šetriť, ak chceme v zmysle zákona zabezpečovať samosprávne funkcie a zabezpečiť aspoň minimálne štandardy služieb občanom. Naše mestá a obce na Slovensku od r. 2009 veľmi šetria, obmedzujú svoje výdavky, ekonomizujú náklady, no upozorňujem, že ďalšie škrty by samosprávu začali obmedzovať vo výkone základných kompetencií, ohrozovala by sa bezpečnosť občanov. Samosprávy majú nastavený programový rozpočet na báze roku 2010, keď sme mali vôbec historicky najnižšie príjmy a – ak porovnáme medziročné výdavky obcí a štátneho rozpočtu, jasne sa ukazuje a je zarážajúce – že nešetrí štát, ale samospráva. Pán Bajan to tu už deklaroval – v roku 2010 bežné výdavky štátu oproti minulému roku stúpli o 16,3 %, samospráve stúpli len o 1,3 %. V tomto roku (2011) bude mať štát bežné výdavky o 8,5 % vyššie ako v minulom, my v samospráve pôjdeme do deficitu alebo ostaneme na nule. Tak kto šetri? Šetríme my, obce a mestá. (Potlesk.)
Kolegyne, kolegovia,
vecne sme zdôvodnili a argumentovali, že nový systém nie je spravodlivý a neprinesie väčšiu stabilitu. Vláda SR sa nás snaží presvedčiť, že nejde o systémovú zmenu ale o aktualizáciu a úpravu fiškálnej decentralizácie. Pravdivý je však opak. Uvedeným návrhom sa menia princípy samosprávy, snahou je cez zmenu systému, alebo jeho úpravu znížiť príjmy samosprávy, nie len v roku 2012, ale i v budúcich rokoch. Zmenou systému financovania sa centralizujú finančné rozhodnutia za výkon verejných služieb pri originálnych pôsobnostiach samosprávy. Nerešpektovanie týchto princípov jednoznačne a preukázateľne znamená narušenie stability financovania originálnych kompetencií miest a obcí a návrh na jeho zrušenie návrhom centralizmu a nerešpektovania subsidiarity vo verejnej správe. Fiškálna decentralizácia bola postavená na princípoch stability, transparentnosti, spravodlivosti a zodpovednosti, na vlastných príjmoch miest a obcí, ich rozdeľovaní na jednotlivé obce a mestá. Je zrejmé, že tieto princípy vo vzťahu medzi štátom a územnou samosprávou, v rámci územnej samosprávy sú vážne spochybnené. Opakovane treba upozorniť, že zákon bude mať vážny dopad na základné práva obyvateľov garantované Ústavou SR, ako sú bezpečnosť, ochrana životného prostredia, dopravná obslužnosť, rozvoj miestnej infraštruktúry a podobne.
Dopad zákona je potrebné vidieť aj v súvislostiach s inými zákonmi, keď sa menia podmienky financovania obcí. Preto je pre nás neprijateľné, aby sa zmenil spôsob financovania obcí bez finančnej analýzy potrieb obcí na základe zabezpečenia kompetencií a úloh bez akejkoľvek diskusie s miestnou územnou samosprávou a hlavne bez kvantifikácie dopadu zákona na financovanie a ekonomicko-finančnú stabilitu obcí a miest v nasledujúcich rokoch.
Vážené dámy, kolegyne, kolegovia,
ak je prvoradou úlohou obcí kvalitne zabezpečiť plnenie svojich samosprávnych funkcií, tu jednoznačne hovorím, že bez peňazí sa nedajú napĺňať kompetencie a naše úlohy. Musíme vytvoriť spoločný tlak na štát, jednotlivé vlády, aby zastavil obchádzanie princípov fiškálnej decentralizácie a aby rešpektoval objektívne potreby obcí a miest a vytvoril podmienky pre trvalo udržateľnú činnosť miestnej územnej samosprávy. Musíme i z dnešného snemu smerovať posolstvo našim občanom, že sme pripravení a máme snahu zabezpečiť svoje úlohy, veď naše viac, ako 20 ročné skúsenosti v práci našej samosprávy jasne ukázali, že vo väčšine samospráv obcí a miest sa darí zabezpečovať úlohy, kompetencie, čo vidíme na kvalitatívne novom rozvoji obcí a miest.
Politici a politické strany si musia uvedomiť, že máme dôveru občanov, ktorú nám vyjadrili v priamych voľbách, preto štát musí vytvoriť a vytvárať naďalej predpoklady a podmienky pre územnú samosprávu. Musíme byť rešpektovaní, že sme zodpovední v našom území. Pamätajme, že je potrebná jednota nás, členov ZMOS, a je jedno, kto vládne. Ide o princípy a finančnú budúcnosť samosprávnosti. Chceme preto partnerstvo a odmietame experimenty.
Ďakujem.