Slovensko má 5 397 036 obyvateľov. Počet trvalo bývajúcich obyvateľov na Slovensku sa zvyšuje, ale stále pomalším tempom – vyplýva to zo sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré bolo v máji 2011.
Podľa zverejnených výsledkov Štatistického úradu malo Slovensko k 21. máju 2011, čo je rozhodujúci okamih posledného sčítania ľudu, 5 397 036 trvalo bývajúcich obyvateľov. V porovnaní so sčítaním pred desiatimi rokmi sa tento počet zvýšil o 17 581. Zistený prírastok 0,33 percenta počtu obyvateľov v medziročnom období 2001 až 2011 je najnižší v histórii sčítania na Slovensku, konštatovala predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová.
K rozhodujúcemu okamihu sčítania 2011 bolo na Slovensku 2 891 obcí, o osem viac ako v roku 2001. Na Slovensku je 138 mestských obcí a 2 753 vidieckych obcí. Viac obyvateľov býva v mestách (54,4 percenta) ako na vidieku (45,6 percenta). „Sčítanie poukázalo na trend vyľudňovania sa najmenších obcí, zvyšuje podiel obyvateľov bývajúcich v obciach s menej ako 20 000 obyvateľmi. Podiel obyvateľov v najväčších mestách nad 20 000 obyvateľov je stabilný a býva v nich viac ako tretina obyvateľstva SR,“ dodala Ivančíková.
Najviac obyvateľov z ôsmich krajov SR je v Prešovskom kraji – 814 527 (15,1 percenta) a najmenej žije na území Trnavského kraja, kde je to 554 741 (10,3 percenta)
V Košickom kraji zaznamenali štatistici najvyšší prírastok počtu obyvateľov zo všetkých ôsmich krajov. Pri vlaňajšom sčítaní obyvateľov v porovnaní s údajmi z predchádzajúceho sčítania spred desiatich rokov zistili, že sa tam počet trvalo bývajúcich zvýšil o 25 711 ľudí, teda o 3,4 percenta. Podobne to bolo v Prešovskom kraji, kde pribudlo 24 559 trvalých obyvateľov, teda 3,1 percenta. Naopak, najvyšší úbytok v počte obyvateľov, a to až o 23 555 ľudí (3,3 percenta) dosiahol v porovnaní s obdobím 2001-2011 Nitriansky kraj. Podobne je na tom Trenčiansky kraj. „Úbytok obyvateľov môžeme sledovať tiež v Žilinskom a Banskobystrickom kraji,“ dodala generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR Ľudmila Ivančíková. Najviac obyvateľov spomedzi ôsmich krajov má Prešovský, kde trvalo býva 814 527 obyvateľov (15,1 percenta) . Najmenej obyvateľov, konkrétne 554 741 (10,3 percenta), žije na území Trnavského kraja.
Slovenská populácia starne a tento trend sa zrýchľuje. „V porovnaní so situáciou spred desiatich rokov najvýraznejšie klesol podiel a počet osôb v predproduktívnom veku, teda do 14 rokov,“ uviedla Ľ. Ivančíková. V roku 2001 ich ešte bolo viac ako milión, teraz je to približne 826-tisíc.
Vzrástlo však zastúpenie ľudí v produktívnom veku, ktorých je 3,89 milióna (3,7 mil. v roku 2001). V poproduktívnom veku (65+) narástol počet ľudí za desať rokov zo 611-tisíc na 683-tisíc. „Produktívne obyvateľstvo síce tvorí 72 percent všetkých obyvateľov, ale pri detailnejšom pohľade na jeho členenie vidíme, že oproti sčítaniu 2001 výrazne narástol podiel jeho staršej zložky, to znamená 45- až 64-ročných,“ upozornila Ivančíková. V období medzi sčítaniami 2001 a 2011 zaznamenali najdynamickejší prírastok obyvateľov vekové skupiny obyvateľov starších ako 80 rokov a skupiny 55- až 59-ročných.
Najstarší je Nitriansky kraj, kde podiel obyvateľov v poproduktívnom veku (65+) dosahuje 13,9 percenta. Najmladším je Prešovský kraj, kde podiel obyvateľov v predproduktívnom veku (do 14) predstavuje 18,4 percenta.
Podiel slobodných ľudí na celkovom počte obyvateľov SR sa za 20 rokov nezmenil. Potvrdzujú to aj výsledky minuloročného sčítania ľudu. Pri sčítaní v rokoch 1991, 2001 aj 2011 predstavovali slobodní 42,3 % populácie. „Dochádza však k poklesu podielu vydatých a ženatých obyvateľov,“ upozornila Ľ. Ivančíková. Počet zosobášených klesol zo 44,9 % v roku 2001 na 41 % v roku 2011. Naopak, zvyšuje sa podiel rozvedených zo 4,3 % v roku 2001 na 7,6 percenta v roku 2011. Podiel ovdovených obyvateľov sa v roku 2011 v porovnaní s rokom 2001 nezmenil (7,2 %). Najviac slobodných obyvateľov je v Prešovskom kraji (44,9 %), najviac ženatých a vydatých žije v Bratislavskom a Trenčianskom kraji (42,6 %). Najviac rozvedených obyvateľov je v Banskobystrickom kraji (9,9 %) a najviac ovdovených obyvateľov má Nitriansky kraj (8,2 %).
K slovenskej národnosti sa prihlásilo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi - 4,353 milióna obyvateľov, čo je 80,7 % Pri sčítaní 2001 ich bolo 4,615 milióna, teda 85,8 %. K maďarskej národnosti sa prihlásilo viac ako 458,4-tisíca obyvateľov, čo je 8,5 % z celkovej populácie. V roku 2001 sa k tejto národnosti hlásilo vyše 520,5-tisíca obyvateľov, čo bolo 9,7 % celkového počtu. „Opačný vývoj je v počte obyvateľov rómskej národnosti,“ konštatoval riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Marián Horecký. Ešte v roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90-tisíc obyvateľov (1,7 %) s trvalým pobytom v SR. Teraz je ich už 105,7-tisíca, čo predstavuje takmer dve percentá celkového počtu.
Spomedzi obyvateľov s trvalým pobytom v SR má českú národnosť 30 400 ľudí, teda 0,6 %, rusínsku 33 500, teda 0,6 %. Ukrajinskú národnosť má 7 430 obyvateľov (0,1 %), nemeckú 4 690 (0,1 %), poľskú 3 084 (0,1 %), chorvátsku 1 022, srbskú 698, ruskú 1 997, židovskú 631, moravskú 3 286 (0,1 %) a bulharskú 1 021 obyvateľov. Ostatné národnosti má 9 825 obyvateľov.
K slovenskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Žilinskom kraji (93,1 %), v Trenčianskom kraji (91,8 percenta) a v Bratislavskom kraji (90,2 %). K maďarskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (24,6 %), v Trnavskom kraji (21,8 %) a v Banskobystrickom kraji (10,2 %). K rómskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Prešovskom (5,3 %), v Košickom (4,6 %) a Banskobystrickom kraji (2,4 %).
Najviac sa slovenský jazyk na verejnosti najviac používa v Bratislavskom kraji (91,4 %). Maďarský jazyk najviac používajú na verejnosti obyvatelia Nitrianskeho kraja (21,6 %) a Trnavského kraja (19,2 %). Po rómsky sa najviac hovorí na verejnosti v Košickom kraji (2,1 %) a v Prešovskom kraji (1,8 %). Po rusínsky sa najviac komunikuje na verejnosti v Prešovskom kraji (2,8 %).
V domácnostiach sa najčastejšie používa slovenský jazyk (73,3 %), maďarský jazyk (8,7 %), rómsky jazyk (2,4 %) a rusínsky jazyk 0,9 %. Najvyšší podiel obyvateľov používajúcich slovenský jazyk v domácnosti je v Žilinskom kraji (86,5 %). Maďarský jazyk v domácnosti používa najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (25,3 %). V rómskom jazyku (7,6 %) a v rusínskom jazyku (5,6 %) komunikujú v domácnosti najviac obyvatelia Prešovského kraja.
Z celkového počtu obyvateľov, ktorí trvalo bývajú na Slovensku (je ich takmer 5,4 milióna), má 92,2 % slovenskú štátnu príslušnosť. Viacnásobné občianstvo deklarovalo 8 203 obyvateľov, to je 0,2 % z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom,“ konštatovala výsledok minuloročného sčítania obyvateľstva Ľ. Ivančíková. Trvalý pobyt si na Slovensku uviedlo 26 752 cudzincov, čo je 0,5 % obyvateľov trvalo bývajúcich v SR. „Ide predovšetkým o ľudí zo susediacich krajín,“ dodala.
Najpočetnejšími skupinami cudzincov sú obyvatelia so štátnou príslušnosťou Českej republiky (25,9 %), Maďarska (16,7 %), Poľskej republiky (8,9 %), Ukrajiny (6,6 %) a patria sem aj ľudia z Rumunska (5,1 %). Ďalej nasledujú občania Srbska, Francúzska, Číny a Kórey. Najviac cudzincov s trvalým pobytom, takmer pätina, žije v Bratislavskom kraji, najmenej cudzincov s trvalým pobytom v SR je v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi je 725 362, teda 13,4 %. Pred desiatimi rokmi pri sčítaní ich bolo 697 308 (13 %). Rapídne stúpol počet ľudí, ktorí neuviedli svoje vierovyznanie. V roku 2011 tak urobilo 571 437 obyvateľov (10,6 %), pričom v roku 2001 ich bolo 160 598 (3 %). Vzrástol aj počet ľudí hlásiacich sa k netradičným alebo novodeklarovaným náboženstvám. K viere sa prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov.
K rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,347 milióna obyvateľov (62 %), čo je pokles oproti roku 2001, keď sa k nej v sčítaní hlásilo 3,708 milióna obyvateľov (68,9 %.) Ku gréckokatolíckej cirkvi deklarovalo svoje vyznanie 206 900 obyvateľov (3,8 %), v roku 2001 ich bolo 219 800 (4,1 %). Pravoslávnu cirkev uviedlo za svoju 49 100 obyvateľov (0,9 %), pred desiatimi rokmi to bolo 50 400 ľudí.
K Evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási 316 300 obyvateľov (5,9 %), Reformovaná kresťanská cirkev združuje 98 800 veriacich (1,8 %). K náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sa prihlásilo 17 222 ľudí (0,3 %). K Evanjelickej cirkvi metodistickej sa hlási 10 400 veriacich, ku Kresťanským zborom 7 720, k Apoštolskej cirkvi 5 831, Bratskej jednote baptistov 3 486, k Cirkvi adventistov siedmeho dňa 2 915, k Cirkvi bratskej 3 396, k Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí 1 999, k Starokatolickej cirkvi 1 687, k Cirkvi československej husitskej 1 782, k Novoapoštolskej cirkvi 166, k Bahajskému spoločenstvu 1 065 obyvateľov (v sčítaní 2001 nefigurovalo) a k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972 obyvateľov.
(Zdroj: SITA)