V Pardubiciach sa konal v rámci projektu Central MeetBike prvý zo série seminárov pre odborníkov a politikov zo slovenských a českých miest. Experti z Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (Deutches Institut für Urbanistik – DIFU) a z Technickej univerzity v Drážďanoch zoznamovali urbanistov, dopravných inžinierov, ale aj politikov s tým, ako začali východonemecké mestá meniť svoju dopravnú politiku v čase, keď sa po zjednotení Nemecka začali zahlcovať automobilmi.
Slovenskí a českí odborníci dostali v Pardubiciach „lekcie“ a skúsenosti od Nemeckej cyklistickej akadémie (Fahrradakademie), ktorá vznikla pred 5 rokmi za účelom vzdelávania a školenia pracovníkov mestskej správy. Prednášky viedli jej iniciátor Tilman Bracher a jeho kolega, jeden z autorov Národnej cyklistickej stratégie Nemecka Jörg Thiemann-Linden. „Nemecko sa stretávalo s rovnakými problémami. Vláda vo svojej správe Spolkovému snemu poukázala na to, že hlavnou prekážkou plnenia Národnej cyklistickej stratégie pre roky 2002 - 2012 je nízke povedomie miest o tom, ako správne začleniť cyklistickú dopravu do mesta a ako vyzerá kvalitné dopravné plánovanie,“ povedal o dôvodoch vzniku Nemeckej cyklistickej akadémie Tilman Bracher, ktorý vedie odbor mobility a infraštruktúry Nemeckého inštitútu pre urbanistiku (DIFU).
Odborníci z Nemecka ukázali spôsoby a cesty, ako zahrnúť do dopravnej politiky mesta aj bicykle a aké to má výhody pre všetkých obyvateľov bez ohľadu na to, ktorý dopravný prostriedok používajú. „Ako ukazujú naše skúsenosti z nemeckých miest, vyšší podiel cyklistickej dopravy, spolu s verejnou dopravou a chôdzou, pomáha plynulosti cestnej premávky a zlepšuje tak podmienky aj pre automobilovú dopravu,“ povedal profesor Gerd-Axel Ahrens z katedry dopravy a dopravného plánovania Technickej univerzity v Drážďanoch. Aj napriek tomu, že samotné bicyklovanie neprináša na prvý pohľad výrazný zisk do národného hospodárstva, je potrebné ho vnímať skôr ako „stratégiu šetrenia nákladov“. To poznamenal aj Peter Klučka, hlavný štátny radca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a zároveň jeden z účastníkov seminára: „Využívaním bicykla na prepravu sa šetria náklady na prevádzku automobilov, šetria sa náklady na odstraňovanie negatívnych dopadov automobilizmu na životné prostredie, upevňuje sa zdravie ľudí, čím sa šetria náklady štátu vynaložené na zdravotnú starostlivosť.“
Seminár slúžil ako akýsi prototyp pre celý rad ďalších obdobných seminárov, ktoré bude v roku 2012 organizovať Výskumný ústav dopravný, a. s., v spolupráci s ďalšími slovenskými, ale aj zahraničnými odborníkmi z oblasti cyklistickej dopravy, územného plánovania a projektovania.
Cieľom seminárov je, aby sa cyklistická doprava začala na Slovensku skutočne považovať za rovnocenný druh dopravy v dopravnom systéme. Aj napriek veľkej popularite je bicyklovanie na Slovensku stále považované len za príjemný spôsob trávenia voľného času či športovanie. "Toto vnímanie cyklistickej dopravy, zúžené často len na potrebu budovania nejakých cyklotrás, je potrebné zmeniť. Je nevyhnutné ísť cestou tvorby integrovaných dopravných systémov s cieľom vytvárania plánov trvalo udržateľnej mobility, ktoré sú založené na akceptovaní rovnocenného postavenia a adekvátneho priestoru pre všetky druhy dopravy, vrátane cyklistickej," poznamenala v jednej z nespočetných diskusií, ktoré sprevádzali toto odborné podujatie, Anna Kollárová zo Slovenského zväzu stavebných inžinierov. „Žiaľ, naši politici, predstavitelia miest, ale aj veľa odborníkov a dotknuté subjekty, napríklad polícia, stále podporujú len opatrenia pre automobilovú dopravu. Sledujú falošnú vidinu, že širšie cesty zlepšia dopravnú situáciu. Budujú vredy na tvárach miest, ktoré tvoria pre nemotoristov neprekonateľné bariéry. Na cyklistické trasy nezostávajú nielen peniaze, ale ani priestor,“ doplnila Viera Štupáková, externá pracovníčka mesta Prešov pre otázky cyklistickej dopravy.
Zaujímavé bolo predstavenie nového nemeckého manuálu na projektovanie miestnych komunikácií. U nás bežný spôsob plánovania uličného priestoru na hlavných miestnych komunikáciách, ktorý je založený na poskytnutí optimálnej prevádzky motorových vozidiel, je nahradený novým konceptom. Ten je založený na opačnom prístupe – priečny profil sa navrhuje od okraja ulice k jej stredu. V prvom kroku je teda vyhradený dostatočný priestor pre chodcov. Cyklistická a motorová doprava, parkovanie, zeleň a priestor na zásobovanie sú si rovnocenné. Ak nie je dostatočný priestor na separáciu jednotlivých druhov dopravy, navrhuje sa bezpečný typ zmiešaného užívania priestoru. Ak ulice neponúkajú dostatok priestoru, nemecké predpisy odporúčajú ako prvé eliminovať priestor na parkovanie (t. j. platí priorita pohybujúcej sa dopravy pred statickou a navyše priorita bezpečnosti dopravy pred plynulosťou dopravy).
Trendom krajín Európskej únie je jednoznačne podporovať cyklistickú dopravu ako efektívnu, lacnú a do budúcna veľmi dôležitú dopravu. Jej dôležitosť potvrdzuje aj nedávne uznesenie Európskeho parlamentu, na základe ktorého by sa súčasťou Celoeurópskej dopravnej siete TEN-T mal stať taktiež systém cyklistických trás EuroVelo. Doteraz sa TEN-T sieť týkala len významných koridorov cestnej, železničnej a vodnej dopravy a zahrnutie siete EuroVelo bude mať veľký význam hlavne pre zlepšenie podmienok na čerpanie financií. (Cez územie Slovenska prechádzajú, resp. sú plánované tri trasy EuroVelo: EuroVelo č. 6 – Viedeň – Bratislava - Budapešť s návrhom alternatívy po slovenskej strane Dunaja cez Komárno a Štúrovo; EuroVelo č. 11 – Tokaj – Košice - Krakov a EuroVelo č. 13 – tzv. cesta železnej opony prechádzajúca pozdĺž hranice s Rakúskom.)
Viackrát na seminári zaznelo „spolupracovať, spolupracovať, spolupracovať“ a potreba vzájomného sieťovania miest a výmena skúseností. V tomto môže byť Slovensku vzorom aj susedná Česká republika so svojou Uhersko-Hradišťskou chartou. Ide o dokument, ktorý podpísali české mestá so záujmom o aktívnu podporu cyklistickej dopravy. Základnou podmienkou na zaradenie do zoznamu podporovateľov charty je, aby dané mesto malo nominovaného cyklokoordinátora (osobu zodpovednú za koordináciu aktivít súvisiacich s rozvojom cyklistickej dopravy) a cyklopolitika, t. j. významnú vedúcu osobnosť z miestneho zastupiteľstva, ktorá podporuje a šíri myšlienky cyklistickej dopravy. „Pracujeme tu hlavne s ľudským potenciálom. Ukazuje sa, že silné osobnosti sú schopné presadiť nové myšlienky,“ zhrnul význam seminára český národný cyklokoordinátor a líder projektu Central MeetBike Jaroslav Martinek.
Projekt Central MeetBike – je realizovaný prostredníctvom programu Central Europe, ktorý je spolufinancovaný ERDF. Projekt je spoločným dielom česko-nemecko-poľsko-slovenského partnerstva. Skúsenosti nemeckých miest z integrovaného plánovania a propagácie cyklistickej dopravy majú byť aplikované v partnerských štátoch a ich vybraných pilotných mestách. Za Českú republiku, ktorá je lídrom, sa na projekte zúčastňuje Centrum dopravného výskumu, v. v. i., a mestá Pardubice a Uherské Hradište, za Slovensko Výskumný ústav dopravný, a. s., a mestá Žilina a Prešov, za Poľsko nezisková organizácia PSWE a mestá Gdaňsk a Tczew a za Nemecko Technická univerzita v Drážďanoch a mestá Lipsko a Drážďany.
Program Central Europe – ide o program Európskej únie, ktorý je zameraný na posilnenie spolupráce v krajinách strednej Európy za účelom podpory inovácií, zlepšenia dostupnosti, životného prostredia, zvýšenia konkurencieschopnosti a atraktivity stredoeurópskych miest a regiónov. Central Europe investuje 231 mil. eur a zabezpečuje tak financovanie projektov nadnárodnej spolupráce, na ktorých sa zúčastňujú verejné aj súkromné organizácie z Rakúska, Českej republiky, Nemecka, Maďarska, Talianska, Poľska, Slovinska a Slovenska. Program je financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a prebieha v rokoch 2007 - 013.
Jazda na bicykli ako každodenná forma dopravy do práce alebo na nákup je bežná nielen v mnohých nemeckých a holandských mestách, ale i v ďalších krajinách západnej Európy. Naproti tomu jazda na bicykli v krajinách strednej a východnej Európy je stále vyhradená predovšetkým ako voľnočasová aktivita a nie je považovaná za jednu z plnohodnotných foriem dopravy.
Od začiatku 90. rokov sa dopravná politika sústreďuje predovšetkým na zlepšovanie podmienok pre automobilovú dopravu. Nedostatky a zanedbávanie dopravnej cykloinfraštruktúry a s ňou spojenými službami vedie k situácii, keď viac a viac ľudí preferuje automobil ako prostriedok každodenného dochádzania.
Prostredníctvom projektu mobile2020 by sme radi stimulovali prehodnotenie plánovacích procesov malých a stredne veľkých miest v jedenástich krajinách strednej a východnej Európy. Naším cieľom je prenesenie vhodných vedomostí a know-how čerpajúcich z úspešnej praxe v Nemecku, Holandsku, Taliansku, Švédsku, Dánsku a ďalších krajinách v takej forme, ktorá bude v súlade s miestnymi podmienkami v cieľových krajinách.
Cieľom mobile2020 je:
- začať prácu na formovaní národných pracovných skupín zložených z odborníkov a expertov, ktorých cieľom bude odštartovať diskusiu na tému podpory a rozvoja cyklodopravy z dlhodobého hľadiska,
- systematicky informovať malé a väčšie mestá strednej a východnej Európy o vhodných opatreniach pre budúce zvýšenie podielu cyklodopravy,
- podporovať zastupiteľov miest a obcí, pracovníkov z odboru územného, mestského a dopravného plánovania a ostatných odborníkov s rozhodovacou právomocou v snahe uskutočniť tie správne investície, zlepšiť plánovacie procesy a umožniť zmenu v správaní a zmýšľaní obyvateľov o dopravnej mobilite,
- uskutočniť sériu seminárov a exkurzií s cieľom šíriť skúsenosti, vedomosti a nápady plynúce z úspešnej praxe, ktorá povedie k zlepšeniu cyklodopravných podmienok v strednej a východnej Európe,
- zorganizovať niekoľko verejných súťaží a verejných akcií, v priebehu ktorých budú môcť mestá poukázať na svoje úspechy a opatrenia podporujúce cyklodopravu a ktokoľvek zo záujemcov a cyklistických nadšencov sa bude môcť zúčastniť.
Projekt mobile2020 beží od mája 2011 do apríla 2014.
(kol)
Snímka: Soňa Šestáková