Ak by sa spisovateľ Ján Kalinčiak dožil dnešných dní, veľmi by sa čudoval, ako sa príbehy z jeho Reštaurácie opakujú a sú obohatené o ďalšie prvky novej, špecificky slovenskej demokracie. Už nielen guláše sú na programe dňa, ale často aj jalové diskusie v novodobých mediálnych masovokomunikačných prostriedkoch a po voľbách ostáva v uliciach miest a dedín množstvo farebných plagátov, pomaľovaných múrov súkromných i verejných budov, porozbíjané sklá vitrín.
Práve to sú výrečné svedectvá o „kultúre“ jednotlivých politických strán a ich nositeľov odhora až dolu. Hoci v mestách a obciach máme schválené všeobecne záväzné nariadenia o vylepovaní plagátov na určené miesta, propagátori jednotlivých zoskupení ich nerešpektujú a vo dne i v noci oblepujú autobusové zastávky usmievajúcimi sa portrétmi svojich kandidátov. Aby to na voliča čo najviac zabralo, rovnakým plagátom polepia celé plochy stien. A ak sa im máli, prelepia aj plagáty protivníkov. Inšpirovaní sú televíziou, kde ich miláčikov za večer opakujú x-krát až do nie získania, ale ohlúpenia voliča (ak preventívne od televízora neodíde).
Stranícke ústredia nevenujú dostatočnú (skôr žiadnu) pozornosť usmerneniu svojich nižších štruktúr na zákonné pravidlá predvolebnej propagácie. Veď doteraz to vždy bolo tak, že za poškodenie a niekedy aj zničenie verejného či súkromného majetku v súvislosti s voľbami nikoho nestíhali. Z vlastných skúseností starostu obce môžem potvrdiť, že keď sme písomne, doložením fotodokumentácie, vyzvali príslušný stranícky orgán na uhradenie poplatku za porušenie všeobecne záväzného nariadenia obce a náhradu vzniknutej škody (odstránenie plagátov, vyčistenie plochy od lepidla, nové nátery), nikdy, ani po urgenciách, nám škodu neuhradili, ani len neodpovedali s prípadným ospravedlnením. Takže volič si už pred samotnými voľbami môže vytvoriť obraz o kultúre tej-ktorej strany, úrovni kandidátov, ktorým je jedno, že ich vysmiate tváre z miest, kde nepatria, akoby sa škodoradostne uškŕňali občanom – voličom: Aha, my si to môžeme dovoliť! Dnes sme ešte gorílčatá, ktoré kašľú na nejaké etické pravidlá, však my dorastieme a dosiahneme úroveň našich predchodcov – dospelých slovenských goríl. Veď je nám aj dnes bližšia košeľa ako kabát!
Napriek tomu, že vymoženosť práva v tejto oblasti je na dlhé lakte, predstavitelia miest a obcí by mali nekompromisne postupovať voči ničiteľom verejných zariadení. Aj keď je niekedy ťažké zistiť konkrétneho vinníka, stranícky orgán predsa musí vedieť, komu zveril propagačné materiály, koho poveril vylepovaním plagátov. A tu majú zodpovednosť práve stranícki funkcionári. Donekonečna sa nemožno vyhovárať: ja nič, ja muzikant. Kto chce zastupovať občanov, musí sám ísť príkladom čestného občana a dodržiavať všetky normy spoločenského správania sa.
Milan BUŠO